Nikto nevedel čo s ňou bude. Už odmála bola iná. Ale niežeby vyzeralainak, ale bola proste iná.Nemala žiadnych kamarátov. Ona ich vlastne ani nepotrebovala. Rozprávala sa sama so sebou. Ale nie len tak ako ostatný , ale všetko. Akoby bola hubička v sebe dvakrát.
Často s ňou rodičia navštevovali doktorov, ale keď sa jej spýtali čo jej je ona sa začala baviť sama so sebou, či im to povie, alebo nie. Jediné riešenie podľa doktorov bolo odsťahovať a niekde ďaleko kde nebudú poblízku žiadne iné hubičky.
Rodičia chceli pre hubičku to najlepšie a tak a odsťahovali. Ona nechcela, prosila rodičov, ale oni mysleli, že jej to pomože.
Odvtedy hubičku nikto nevidel. Zmizla. Nikto nevie kedy a nikto nevie kam. Možnob že šla za svojim druhým ja. Ale kde je?
Často hovorila, že keby malo jej srdce tvár, tak by sa smialo. Preto ked sa odsťahovali nevydržala bez svojho najvačšieho kamaráta. Ten kamarát bolo jej srdce. Doktory, rodina a hubičky ju tak dlho ozorovali a skúmali. Ďaleké sťahovanie bolo pre ňu posledná kvapka a z hubičky bola v tej chvíli zlá huba. Nechcela taká byť a tak radšej zmizla. Od tej doby hubičku nikdy nikto nevidel. Zmizla NIkto nevie...........